Santikhiri – dedina mieru a čajový raj

Hlavným cieľom našej cesty bola dedinka na hranici Thajska a Barmy. Jej pôvodný názov je Doi Mae Salong, tento sa však spája s jej neslávnou minulosťou. Celý príbeh sa začína na konci občianskej vojny v Číne, ktorej výsledkom bola výhra komunistickej armády a odchod Kuomintangu na Taiwan. Situácia však nebola takto jednoduchá pretože napríklad v provincii Junan ostala Kuomintangská armáda v počte 12 000 vojakov, ktorá nebola ochotná sa vzdať. Táto armáda z 93. regimentu sa presunula na územie Barmy a pokračovala dvanásť rokov v bojoch jednak proti čínskej armáde v Junane a jednak proti Barmskej armáde, ktorá sa snažila strážiť svoje územie. Až v roku 1961 nastala zmena, kedy sa časť armády vybrala na sever Thajska do oblasti Mae Salong.

Santikhiri sa označuje aj ako Thajské Švajčiarsko. Krásne hory všade navôkol, roztrúsené domky a plantáže majú svoje čaro.

Títo stále aktívny vojaci sa dohodli s Thajskou vládou, ktorá im ponúkla štátne občianstvo výmenou za boj proti miestnej komunistickej strane a jej ozbrojencom. V tomto čase nastupuje aj najmenej slávne obdobie. Aby si zabezpečili živobitie, ale najmä financie na dlhotrvajúci ozbrojený konflikt, začali miestny obyvatelia pestovať ópium. Je to príbeh veľmi podobný ako ten v dedine Doi Ang Khnag, ale vo väčšej mierke. V Mae Salong bola najväčšia heroínová rafinéria juhovýchodnej ázie. Problém sa podarilo dostať pod kontrolu až koncom 80-tych rokov, kedy bola armáda miestneho drogového kráľa vypudená z Thajska. Dedina dostáva nový názov Santikhiri – dedina mieru a pestovanie ópia je nahradené čajom, kávou a inými výhodnými plodinami.

Kontrasty: tradičný dom so slamenou strechou a moderný satelit. Niekedy sme v takýchto domoch videli odparkované najnovšie offroady.

Dnes je Santikhiri malebnou dedinkou, nazývanou aj Thajským Švajčiarskom. Väčšina jej obyvateľov sú etnický číňania a dodnes tu dostanete pravé ručne vyrábané junanské žlté nudle. Miestny obyvatelia hovoria Junanskou čínštinou rovnako dobre ako po thajsky. Počas nášho pobytu sme mali jednu obľúbenú reštauráciu, ktorá bola na príjemnom mieste na križovatke nad cestou. Príjemný výhľad a dobré jedlo boli doplnené obsluhou staršieho pána domáceho, ktorý sa na nás nielenže za celý čas ani kútikom úst neusmial, málokedy nám venoval pohľad. Po dlhšom pozorovaní sme dospeli k záveru, že to zrejme bude jeden z bývalých aktívnych vojakov.

Nie každý bol odmeraný. Tento pán vedel trocha po anglicky a snažil sa s nami konverzovať, bol veľmi príjemný a veselý a hrdo nám nalieval čaj z vlastnej produkcie.

Popri vojakoch a ich potomkoch tu žije v okolitých dedinkách niekoľko horských kmeňov, pričom medzi najznámejšie patrí kmeň Akha. Postavenie týchto kmeňov v thajskej spoločnosti je komplikované a dá sa označiť ako silno diskriminujúce. Pestovanie čaju a kávy však napomáha riešiť aj túto problematiku, pretože prináša pracovné príležitosti. Ľudia Akha sú známy najmä pestovaním kávy, ale v nemalej miere sa podieľajú aj na pestovaní čaju, prípadne na jeho zbere.

Takéto domy nájdete v osadách horských kmeňov. Ľudia sa fotiť nechceli.

Dejny Santikhiri nám veľmi dobre objasňujú, prečo sa Thajská vláda obrátila o pomoc s pestovaním čaju práve na Taiwan. Vzájomná koordinácia prebiehala už počas rokovaní s Kuomintangskými vojakmi pri ich usídlovaní na území Thajska. Keď potom prišla na rad téma čaju, bolo jasné na koho sa obrátiť. Z Taiwanu sem prišla pomoc v podobe troch kultivarov, strojov na spracovanie a tiež know-how. Jeho výsledkom je taká kvalita čajovej produkcie, že veľká časť čajov zo Santikhiri sa rovno balí do balíkov Taiwan tea a predáva sa na Taiwane za slušnú cenu. Dnes stojí Santikhiri pred výzvou nájsť vlastnú autentickú cestu čaju a predstaviť ju svetu. S kultivarmi Chin shin, Jin shuan a Si ji chun, s kvalitnou pôdou, prírodnými podmienkami a chuťou sa zlepšovať majú tie najlepšie predpoklady. Sme radi, že stojíme pri zrode tejto zaujímavej cesty a že sa jej môžeme zúčastniť.

Plantáže sú tu roztrúsené po kopcoch na striedačku s kávou a džunglou. V nižších polohách zas nájdete množstvo ovocných sadov, predovšetkým broskyne.

Okrem kontaktov na farmárov a dobrého čaju bolo cieľom našej cesty zistiť ako tu čaj pestujú a v akej miere využívajú poľnohospodársku chémiu. Podľa všetkého sa už dostala aj do tejto odľahlej krajiny, na druhej strane sú si miestny ľudia vedomí ceny prírodných čajov a tak tu je už niekoľko certifikovaných organických plantáží a množstvo miest, kde sa kríčky ponechávajú v prírodnom režime bez postrekov. Najlepším indikátorom je množstvo buriny a hmyzu.

Na plantáži s pani Ming, jej zaťom a pánom, ktorý má plantáž na starosti.

Na plantážach pani Ming sme našli všemožné pavučiny a čajové kríčky boli popretkávané burinou. Počas vrcholiaceho obdobia sucha síce vyzerali trocha vyprahnuto, to sa ale s príchodom monzúnu zmení. Burinu potom budú ľudia z kmeňa Akha kosiť, aby sa v nej kríčky úplne nestratili.

V období sucha si vegetácia voľne rastie a celé plantáž oddychuje. So príchodom monzúnu sa do krajiny dostane vlaha a živiny, všetko začne čerpať silu a bujaro rásť a po skonční monzúnu sa začnú intenzívne zbery.

V Thajsku sa pestujú tri taiwanské kultivary: Jin Shuan, Chin Shin a Si Ji Chun. jin Shuan je vďaka svojej smotanovej aróme známy aj ako mliečny oolong. Tu ho poznajú skôr pod odborným názom ako Kultivar číslo 12. V týchto podmienkach sa mu výborne darí a je možné ho zbierať aj každé dva týždne. Vďaka tomu sa predáva za najlepšiu cenu. Chin Shin známy aj ako Ruan Zhi alebo ako Kultivar číslo 17 je tu tiež veľmi rozšírený. Zbierať sa ho dá raz za mesiac, čo mierne dvíha jeho cenu. Za špecialitu je považovaný Si Ji Chun, ktorý tu poznajú pod jeho anglickým názvom ako Four season oolong. Tento kríčok je háklivý na nedostatok vlahy a obdobia sucha mu príliš neprospievajú. Veľké percento zasadených kríčkov sa nedožije dospelosti, čo výrazne dvíha jeho cenu a nie každý farmár ho pestuje. z týchto kultivarov spracúvajú ešte Dong Ding, ktorý tak silno pečú, že sa jednoducho nedal piť. Robia tu veľmi príjemný čierny čaj a obzvlášť dobrú Krásku z orientu – Dong Fang Mei Ren a jej obdobu Gui Fei.

 

Obchodovanie z čajom je krásna práca, ale keď ochutnávate niekoľko dní od rána do večera hovoríte si: “Prečo Ja?” Verte či neverte, telo má svoje limity.